Bezpečná Handlová: pravidlá pre každého. Aké sú konkrétne riešenia?

Keď sme predstavili prioritu Bezpečná Handlová – pravidlá pre každého, jedna z najčastejších reakcií bola úplne legitímna: Aké konkrétne opatrenia ponúkate?

Bezpečnosť sa nedá vyriešiť jedným všeobecne záväzným nariadením, jednou kamerou ani sľubom, že po voľbách prestanú existovať priestupky. Navyše samospráva má presne určené hranice svojich právomocí.

Podľa § 6 ods. 1 zákona č. 369/1990 Zb. o obecnom zriadení môže obec vydávať všeobecne záväzné nariadenia, ale také nariadenie nesmie byť v rozpore s Ústavou SR, ústavnými zákonmi, zákonmi ani príslušnými medzinárodnými zmluvami. A pri prenesenom výkone štátnej správy môže obec podľa § 6 ods. 2 vydať nariadenie iba na základe splnomocnenia zákonom a v jeho medziach.

Handlová si teda nemôže vytvoriť vlastné trestné ani priestupkové právo. Môže však oveľa dôslednejšie využívať nástroje, ktoré jej už slovenské zákony dávajú.

Aj preto sa Robert Šuník stretol s primátorom Žiaru nad Hronom. Témou rozhovoru boli praktické skúsenosti s verejným poriadkom, opakovaným problémovým správaním, možnosťami samosprávy a tým, ktoré riešenia v praxi fungujú a ktoré nie.

„Ak má iné mesto skúsenosť s opatrením, ktoré funguje, chcem vedieť, ako ho nastavili, čo im prinieslo a kde narazili na problém. A ak niečo nefunguje, chcem vedieť aj to. Handlová nemusí opakovať chyby, ktoré už niekto pred nami urobil.“

Pokuta nie je jediná možnosť

Od roku 2026 obsahuje zákon č. 372/1990 Zb. o priestupkoch nový druh sankcie – menšie obecné práce.

Podľa § 15a ods. 1 ide o práce vykonávané v záujme obce, najmä pri tvorbe, ochrane, udržiavaní a zlepšovaní životného prostredia, ochrane kultúrneho dedičstva, podpore vzdelávania, sociálnych služieb alebo komunitnej činnosti.

A zákon je konkrétny:

• § 15a ods. 2: menšie obecné práce možno uložiť v rozsahu 20 až 150 hodín,
• § 15a ods. 3: páchateľ ich musí vykonať najneskôr do jedného roka od právoplatnosti rozhodnutia,
• § 15a ods. 5: vykonáva ich osobne, vo svojom voľnom čase a bez nároku na odmenu, najmenej desať hodín za kalendárny mesiac,
• § 15a ods. 7: správny orgán uloženie tejto sankcie vopred prerokuje s obcou, na území ktorej sa majú práce vykonať.

To je veľmi podstatná zmena. Ak niekto opakovane porušuje pravidlá, odpoveďou už nemusí byť iba ďalšia finančná pokuta.

Kto poškodzuje alebo znečisťuje prostredie, v ktorom všetci žijeme, môže za splnenia zákonných podmienok dostať sankciu, pri ktorej svoj vlastný čas venuje práci v prospech komunity.

Neznamená to, že primátor môže svojvoľne niekoho poslať zametať ulicu. Sankciu ukladá príslušný správny orgán v zákonnom priestupkovom konaní. Úlohou mesta však je byť pripravené takúto sankciu reálne zabezpečiť a vykonať.

A čo keď na práce nenastúpi?

Aj na to zákon myslí.

Podľa § 88b ods. 3 zákona o priestupkoch je páchateľ povinný v určenej lehote osobne sa dostaviť na obecný úrad obce, v ktorej má menšie obecné práce vykonať. Ak sa nedostaví, obec o tom bezodkladne informuje správny orgán.

Podľa § 88b ods. 7 obec následne správnemu orgánu oznamuje ukončenie prác a predkladá správu o ich priebehu a skutočne vykonanom rozsahu.

Právoplatné rozhodnutie teda nie je papier, ktorý možno jednoducho zahodiť. Mesto eviduje výkon sankcie a nesplnenie oznamuje príslušnému správnemu orgánu.

Úmyselné nerešpektovanie právoplatného rozhodnutia je otázkou jeho riadneho výkonu. Či konkrétne konanie v konkrétnom prípade napĺňa aj znaky trestného činu, môže posúdiť iba príslušný orgán podľa zákona. Nechceme ľuďom tvrdiť, že samotné nenastúpenie automaticky znamená trestný čin marenia výkonu úradného rozhodnutia – taký automatizmus zákon neustanovuje.

Sankcia nemá byť lacnejšia pre toho, kto má viac peňazí

Menšie obecné práce nie sú iba riešením pre človeka, ktorý nemá z čoho zaplatiť pokutu. Od roku 2026 ide o samostatný druh sankcie.

To je dôležité aj z opačného dôvodu. Pre niekoho môže byť finančná pokuta citeľná. Pre človeka s vysokým príjmom môže byť rovnaká suma iba nepríjemným poplatkom, ktorý zaplatí a pokračuje ďalej.

Pravidlá však nemajú fungovať tak, že kto má dosť peňazí, môže si ich porušovanie jednoducho započítať do svojich výdavkov.

Pri menších obecných prácach rozhoduje iná hodnota – vlastný čas. Práce musí páchateľ vykonať osobne, vo voľnom čase a bez odmeny.

Preto môže byť tento druh sankcie v konkrétnych prípadoch výchovne účinnejší ako ďalšia pokuta.

Spravodlivosť nemá závisieť od stavu bankového účtu. Pravidlá platia pre každého.

Odpracovanie pokuty slovenské právo poznalo už predtým

Myšlienka odpracovania finančnej sankcie nie je v slovenskom priestupkovom práve úplnou novinkou. Staršia právna úprava v § 88a zákona o priestupkoch poznala za stanovených podmienok výkon pokuty verejnoprospešnými prácami, pričom jedna hodina práce zodpovedala trom eurám pokuty.

Nová úprava menších obecných prác je však odlišná a ide ďalej: nejde iba o mechanizmus odpracovania finančnej pokuty, ale o samostatnú sankciu podľa § 11 a § 15a zákona o priestupkoch. Preto tieto dva právne mechanizmy nemožno zamieňať.

Aj mladistvý môže dostať menšie obecné práce

Zákon myslí aj na mladistvých páchateľov priestupkov.

Podľa § 19 ods. 5 zákona o priestupkoch možno mladistvému uložiť menšie obecné práce v rozsahu 10 až 75 hodín. Zároveň platí, že práca nesmie vzhľadom na svoju povahu alebo okolnosti ohrozovať jeho zdravie, bezpečnosť alebo mravný vývoj.

Ani tu nejde o svojvoľné rozhodnutie mesta. Musí prebehnúť zákonné priestupkové konanie a pri mladistvých platia osobitné ochranné pravidlá.

Znamená to však, že ani mladý človek, ktorý už nesie priestupkovú zodpovednosť, nemusí za svoje konanie dostať iba napomenutie alebo finančnú sankciu.

Ak mladý človek poškodzuje alebo znečisťuje prostredie, v ktorom všetci žijeme, zákon pozná aj možnosť sankcie, pri ktorej svoj čas venuje práci v prospech komunity.

Nový priestupok znamená nové konanie

Jedna uložená sankcia nie je „permanentkou“ na ďalšie porušovanie pravidiel.

Ak človek po potrestaní spácha ďalší samostatný priestupok, nový skutok možno znovu prejednať a pri splnení zákonných podmienok znovu sankcionovať. To platí aj pri opakovanom rovnakom problémovom správaní.

Každý nový skutok sa posudzuje samostatne.

Raz som dostal pokutu alebo práce, takže teraz môžem pokračovať – takto zákon nefunguje.

Praktický systém preto môže vyzerať jednoducho:

priestupok → zákonné konanie → sankcia → menšie obecné práce → kontrola výkonu → nový priestupok = nové konanie a možnosť ďalšej sankcie

Vedieť, kto nehnuteľnosť skutočne užíva

Ďalšou témou je rozdiel medzi údajom o trvalom pobyte a tým, kto nehnuteľnosť v meste reálne užíva.

Ani tu mesto nemôže svojím VZN vytvoriť vlastný register obyvateľov nad rámec zákona. Existujúce právne predpisy však so skutočným užívaním nehnuteľnosti už dnes pracujú.

Zákon č. 182/1993 Z. z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov v § 11 ods. 9 ukladá vlastníkovi bytu povinnosť bez zbytočného odkladu oznámiť správcovi alebo spoločenstvu zmenu v počte osôb, ktoré byt užívajú súvisle najmenej dva mesiace.

A zákon č. 582/2004 Z. z. o miestnych daniach a miestnom poplatku za komunálne odpady v § 77 ods. 2 písm. a) nepracuje iba s trvalým alebo prechodným pobytom. Pri poplatku za komunálny odpad počíta aj s fyzickou osobou, ktorá je oprávnená nehnuteľnosť na území obce užívať alebo ju skutočne užíva.

To neznamená, že mesto automaticky dostáva menný zoznam všetkých ľudí v každom byte. Znamená to však, že právny poriadok pozná rozdiel medzi evidovaným pobytom a skutočným užívaním nehnuteľnosti a mesto má dôvod dôsledne využívať zákonné možnosti, ktoré s tým súvisia.

Mestská polícia: nielen viac ľudí, ale správne miesto a správny čas

Zákon č. 564/1991 Zb. o obecnej polícii dáva mestskej polícii konkrétne úlohy pri zabezpečovaní verejného poriadku, ochrane obyvateľov, spolupráci s Policajným zborom, ochrane majetku a dohľade nad poriadkom na verejných priestranstvách.

Preto nechceme diskusiu o bezpečnosti zúžiť iba na vetu „prijmeme viac mestských policajtov“.

Potrebujeme vedieť kde, kedy a aké problémy vznikajú, efektívnejšie zbierať podnety obyvateľov a podľa reálnych dát smerovať hliadky, kamery a preventívnu činnosť.

Policajta nepotrebujeme tam, kde sa nič nedeje. Potrebujeme ho tam a vtedy, kde vzniká problém.

Viac kamier – ale aj človek, ktorý ich skutočne sleduje

Kamerový systém má význam iba vtedy, ak nie je iba zbierkou kamier a záznamov, ku ktorým sa niekto vráti až po incidente.

Chceme preto postupne rozšíriť kamerový systém mesta na rizikových miestach podľa reálnych podnetov, priestupkov a skúseností mestskej polície. Nie plošne sledovať ľudí, ale cielene pokrývať miesta, kde sa opakovane objavuje vandalizmus, konflikty, poškodzovanie majetku alebo iné narúšanie verejného poriadku.

Samotná kamera však problém nevyrieši. Preto chceme vytvoriť podmienky aj na aktívny dohľad nad kamerovým systémom človekom, ktorý bude v určených časoch sledovať rizikové lokality a pri podozrivej alebo nebezpečnej situácii dokáže okamžite upozorniť mestskú políciu alebo Policajný zbor.

Rozdiel je zásadný:

kamera, ktorú nikto nesleduje = najmä dôkaz po udalosti

kamera s aktívnym dohľadom = možnosť reagovať už počas udalosti

Takýto systém musí byť samozrejme nastavený zákonne, s jasným účelom monitorovania, určenými oprávnenými osobami, ochranou záznamov a rešpektovaním pravidiel ochrany osobných údajov. Bezpečnosť nemá znamenať svojvoľné sledovanie ľudí. Má znamenať cielený a zákonný dohľad nad miestami, kde vznikajú problémy.

Chceme späť stálu službu Policajného zboru v Handlovej

Mestská polícia má svoje zákonné úlohy, ale nemôže a nemá nahrádzať Policajný zbor Slovenskej republiky.

Preto chceme otvoriť aj otázku stálej policajnej služby priamo v Handlovej. Vedenie mesta musí byť v tejto veci aktívnym partnerom štátu a budeme rokovať a tlačiť na Prezídium Policajného zboru a príslušné orgány Policajného zboru, aby sa preverila a presadzovala možnosť opätovného zabezpečenia stálej služby v meste.

O personálnom obsadení Policajného zboru nerozhoduje primátor ani mestské zastupiteľstvo. Preto nechceme sľubovať niečo, čo mesto samo nemôže nariadiť. Mesto však môže požiadavku dôsledne presadzovať, argumentovať bezpečnostnou situáciou, počtom obyvateľov, spádovosťou mesta a potrebou dostupnej policajnej služby.

Mestská polícia, štátna polícia, kamerový systém a jeho aktívny dohľad nemajú fungovať oddelene. Majú tvoriť jeden funkčný bezpečnostný systém.

Miestne občianske a podporné služby – poriadok aj prevencia medzi mladými

Ďalšou možnosťou, ktorú chceme využiť, sú Miestne občianske a podporné služby (MOPS), nadväzujúce na doterajšie miestne občianske a preventívne služby. Ide o nástroj podporovaný prostredníctvom Úradu splnomocnenca vlády SR pre rómske komunity a Programu Slovensko.

Ich úlohou nemá byť nahrádzať mestskú ani štátnu políciu. Práve naopak – majú pôsobiť preventívne, priamo v komunite, poznať miestne prostredie a pomáhať predchádzať problémom skôr, ako prerastú do priestupku alebo konfliktu.

V Handlovej vidíme význam takýchto hliadok najmä na miestach, kde sa stretávajú skupiny detí a tínedžerov, pri školách, ihriskách, zastávkach, verejných priestranstvách a v lokalitách, odkiaľ prichádzajú opakované podnety obyvateľov.

Nejde o to „strážiť Rómov“. Ide o to, aby ľudia priamo z komunity pomáhali nastavovať hranice správania, komunikovali s mladými ľuďmi a rodičmi, upozorňovali na vznikajúci problém a v prípade potreby vedeli privolať mestskú políciu alebo Policajný zbor.

Takáto služba môže byť súčasne pracovnou príležitosťou pre ľudí z komunity handlovských Rómov a spôsobom, ako zvýšiť občiansku zodpovednosť a zlepšiť spolunažívanie v meste.

Problémové byty: hovoriť musíme aj s ich vlastníkmi

Samostatným problémom sú byty, pri ktorých sa opakovane menia nájomníci alebo kde spôsob užívania nehnuteľnosti dlhodobo vytvára problémy pre susedov a celé okolie.

Samotný vlastník pritom nemusí v Handlovej vôbec bývať. Pre neho môže byť rozhodujúce najmä to, že byt prináša nájomné. Následky nevhodného výberu nájomníkov však znášajú susedia a mesto.

Preto chceme aktívne komunikovať aj s vlastníkmi takýchto bytov a tam, kde to bude ekonomicky a právne možné, ponúknuť dobrovoľný model, v ktorom by vlastník prenajal byt mestu.

Mesto by následne nieslo zodpovednosť za ďalší prenájom a o konkrétnom nájomcovi by rozhodovalo mesto podľa jasných a vopred stanovených pravidiel, nie vlastník nehnuteľnosti.

Pre vlastníka môže byť výhodou stabilnejší a predvídateľnejší zmluvný vzťah s mestom. Pre mesto by výhodou bola možnosť aktívnejšie ovplyvniť, komu je byt ďalej prenajatý, nastaviť podmienky nájmu a reagovať na ich porušovanie.

Takýto systém samozrejme nemôže byť povinný. Mesto nemôže súkromnému vlastníkovi prikázať, komu má svoj byt prenajať. Môže mu však ponúknuť dobrovoľnú alternatívu, ktorá môže byť výhodná pre vlastníka, mesto aj susedov.

Zároveň musí ísť o transparentný systém s objektívnymi pravidlami prideľovania nájomného bývania. Rozhodovanie mesta nesmie byť svojvoľné ani založené na pôvode človeka, ale na jasných podmienkach nájmu, schopnosti ich dodržiavať a pravidlách platných rovnako pre každého.

Takýto model môže mať ešte jeden význam. Ak mesto prenajme súkromný byt a následne ho ďalej poskytne na bývanie, nemusí ho prideľovať náhodne ani vytvárať paralelný systém. Pri dodržaní zákonných podmienok a transparentných pravidiel môže takto získané bývanie zaradiť do svojej bytovej politiky a ponúkať ho ľuďom, ktorí už riadne čakajú na mestský nájomný byt.

Mesto by tak jedným opatrením riešilo dva problémy: vlastníkovi by ponúklo stabilnejší model prenájmu a zároveň by rozšírilo počet bytov dostupných pre ľudí evidovaných ako žiadatelia o nájomné bývanie.

Od prenájmu až k postupnému odkupu bytov

Ak bude mesto v dobrej finančnej kondícii, pri vybraných bytoch môže byť ďalším krokom aj dobrovoľný odkup nehnuteľnosti od vlastníka do majetku mesta, ak to bude ekonomicky výhodné a dávať zmysel z pohľadu bytovej politiky a rozvoja konkrétnej lokality.

Nechceme sľubovať bezhlavé skupovanie bytov za verejné peniaze. Každý prípad musí mať ekonomické posúdenie, jasný účel a transparentný proces.

Postupne však môže vzniknúť jednoduchý model:

súkromný problémový byt → ponuka prenájmu mestu → mesto vyberá nájomcu podľa svojich pravidiel → pri vhodnej príležitosti možnosť odkúpenia → trvalé rozšírenie mestského bytového fondu

Takto sa z problému môže postupne stať súčasť riešenia.

Byt, ktorý dnes spôsobom svojho prenajímania vytvára opakované problémy pre celý vchod alebo ulicu, môže byť zajtra bytom pre rodinu alebo jednotlivca, ktorí čakajú v poradovníku mesta a spĺňajú podmienky na pridelenie nájomného bývania.

Dôležitá je pritom jedna zásada: mesto nebude rozhodovať podľa toho, kto sa komu páči alebo nepáči. Rozhodovať musia vopred známe pravidlá, poradovník, bytová núdza a ďalšie zákonné a objektívne kritériá.

A čo s tým má spoločné výcvikový areál?

Výcvikový areál nikdy neprezentujeme ako náhradu Policajného zboru alebo mestskej polície. Príslušník ozbrojených síl, ktorý sa pohybuje po meste, nie je policajnou hliadkou a nemá suplovať policajta.

Ale skúsme sa nad tým zamyslieť prakticky.

Predstavte si Handlovú, v ktorej sa každý deň prirodzene pohybuje ďalších 200 až 300 príslušníkov ozbrojených síl a ďalších ľudí spojených s výcvikom.

Idú do obchodu. Na obed. Na kávu. Na športovisko. Prechádzajú námestím. Bývajú v meste alebo jeho okolí a využívajú miestne služby.

Netvrdíme, že ich prítomnosť automaticky odstráni kriminalitu alebo priestupky. To by nebolo pravdivé. Môže však prirodzene zmeniť charakter verejného priestoru, zvýšiť každodenný pohyb ľudí v meste a mať sekundárny vplyv aj na pocit bezpečnosti.

A práve tu sa znovu ukazuje, prečo jednotlivé priority nechceme od seba oddeľovať.

Výcvikový areál môže znamenať pracovné miesta a zákazky pre miestne firmy. Môže podporiť odborné vzdelávanie. Vytvára dopyt po bývaní, stravovaní, službách a športoviskách. Do mesta môže priviesť odborníkov z bezpečnostného prostredia.

Nie preto, aby vojaci suplovali policajtov. Ale preto, že mesto, v ktorom sa denne pohybujú stovky ďalších ľudí, je iným mestom ako mesto s prázdnymi ulicami.

vzdelávanie → výcvik → pracovné miesta → služby → bezpečnosť → kvalitnejšie mesto

Handlová nemusí všetko vymýšľať od začiatku

Práve preto má význam rozprávať sa s mestami, ktoré už podobné problémy riešia.

Nechceme kopírovať niečo iba preto, že to robia inde. Chceme vedieť, čo funguje, prečo to funguje, koľko to stojí, kde sú zákonné hranice a čo sa naopak neosvedčilo.

„Nemá zmysel sľubovať ľuďom právomoci, ktoré primátor ani mesto nemajú. Oveľa dôležitejšie je poznať zákony, využiť možnosti, ktoré nám dávajú, a pripraviť mesto tak, aby ich dokázalo aj reálne uplatňovať.“

Pravidlá pre každého znamenajú naozaj pre každého

Bezpečnosť nesmie byť otázkou pôvodu, priezviska, sociálneho postavenia ani adresy.

Rozhodujúce je správanie.

Ak človek pravidlá dodržiava, mesto nemá dôvod ho riešiť. Ak ich porušuje, rovnaké pravidlá musia platiť bez ohľadu na to, kto to je a koľko má peňazí.

Nechceme sľubovať, že po voľbách priestupky z Handlovej zmiznú. Chceme však urobiť niečo konkrétnejšie:

poznať právomoci mesta, dôsledne využívať existujúce zákony, pripraviť systém na reálny výkon sankcií, pracovať s dátami a podnetmi, spolupracovať s políciou a učiť sa od samospráv, ktoré už podobné problémy riešia.

Menšie obecné práce sú jeden nástroj. Cielená práca mestskej polície ďalší. Viac kamier na rizikových miestach a aktívny dohľad nad kamerovým systémom ďalší. Tlak na opätovné zabezpečenie stálej služby Policajného zboru v Handlovej ďalší. Miestne občianske a podporné služby s preventívnou prácou priamo v komunite ďalší. Aktívna komunikácia s vlastníkmi problémových bytov, ich dobrovoľný prenájom mestu, využitie pre ľudí čakajúcich na mestské bývanie a pri dobrej finančnej kondícii mesta aj možnosť postupného odkupu vhodných bytov ďalší. Dôsledná evidencia a využívanie zákonných možností ďalší. Spolupráca s inými mestami, školami, štátnymi zložkami a v budúcnosti aj výcvikovým areálom ďalší.

Jedno opatrenie bezpečnú Handlovú nevytvorí. Systém opatrení môže.

Slušný človek sa nesmie prispôsobovať tým, ktorí pravidlá ignorujú. Pravidlá musia platiť pre každého.

SPOLU 🤝 PRACUJEME