Elena Mihalusová

Najskôr sme začali meniť mesto. Až potom prišlo rozhodnutie kandidovať.

„Od narodenia som Handlovčanka. Mám tu svoj domov, prácu aj rodinu. Nedívam sa na naše mesto zvonku – žijem tu a poznám ľudí. Viem, že všetci máme svoje názory, svoje starosti, ale aj radosti. Chcem veriť, že nás je stále dosť takých, ktorým záleží na tom, aby sa nám tu dobre žilo.“

Som mama, manželka a podnikateľka. Spolu s manželom prevádzkujeme kaviareň priamo na handlovskom námestí.

Do komunálnej politiky nevstupujem preto, že by som celý život túžila byť poslankyňou. Vlastne to bolo presne naopak.

Najskôr sme sa pokúsili niečo v Handlovej zmeniť sami. A skúsenosť posledných rokov ma postupne priviedla k presvedčeniu, že ak chceme dobré veci posúvať ďalej, nestačí niekedy stáť iba na druhej strane dverí mestského úradu.

Začalo sa to jednoduchou otázkou

Pred tromi rokmi sme sa s manželom pozerali na handlovské námestie a povedali si:

Prečo by malo byť počas leta prázdne?

Mohli sme čakať, kým niekto pripraví kultúrny program. Mohli sme hovoriť, že je to úloha mesta. Mohli sme sa sťažovať, že sa v Handlovej nič nedeje.

Namiesto toho sme sa rozhodli skúsiť niečo urobiť sami.

Začali sme organizovať koncerty. Z vlastnej iniciatívy, s vlastným rizikom, s vlastnou prácou a vlastnými peniazmi.

Prvý rok sme ukázali, že ľudia na námestie prídu. Druhý rok ich bolo viac. Tretí rok už bolo jasné, že to nebola náhoda.

Handlovčania nám ukázali, že chcú živé centrum mesta.

Nebol to podnikateľský plán na rýchle zarobenie peňazí

Práve naopak.

Počas troch rokov sme do koncertov vložili obrovské množstvo času, energie a vlastných prostriedkov. Paradoxne práve počas leta, keď by človek od gastroprevádzky očakával najsilnejšiu sezónu, sme neraz prerábali najviac.

Z čisto podnikateľského pohľadu by bolo jednoduchšie neurobiť nič. Nezaplatiť kapelu. Nezaplatiť techniku. Nevytvárať si ďalšiu robotu. Jednoducho otvoriť terasu a čakať na zákazníkov.

Lenže nám nešlo iba o jeden podnik.

Chceli sme dostať život späť na námestie.

A potom prišli večery, keď bolo centrum plné ľudí. Rodiny, priatelia, deti, známi. Ľudia, ktorí sa celý týždeň možno nestretli a stretli sa práve tam.

Vtedy človek pochopí, že nie všetko sa dá merať iba tým, koľko eur zostalo večer v pokladni.

Potom sa začali pridávať ďalší

Tri roky sme ukazovali, že kultúra na námestí funguje a že záujem ľudí rastie.

Až potom sa k myšlienke začali pridávať ďalší podnikatelia. Z niečoho, čo sme pôvodne začali budovať s manželom, postupne vznikol väčší spoločný projekt – Handlovské hudobné leto.

A práve tam sme sa naučili možno ešte dôležitejšiu vec.

Náš najväčší konkurent nebol podnik vedľa nás

Na námestí fungujú tri prevádzky. Za normálnych okolností sme konkurenti.

Každý potrebuje zákazníkov. Každý potrebuje tržbu. A človek, ktorý sedí pri jednom stole, nemôže v rovnakej chvíli sedieť pri stole konkurenčného podniku.

Mohli sme teda medzi sebou bojovať o každého jedného človeka.

Lenže postupne sme pochopili, že náš najväčší problém nebol podnik o niekoľko metrov ďalej. Naším spoločným problémom bolo prázdne námestie.

Nemusíme bojovať o väčší kus malého koláča. Môžeme ten koláč spoločne zväčšiť.

Ak príde na námestie sto ľudí, tri podniky môžu medzi sebou bojovať o to, kto získa väčšiu časť z nich.

Ale ak spoločnými silami vytvoríme dôvod, aby ich prišlo niekoľkonásobne viac, prestáva byť také podstatné, či si konkrétny človek dnes sadol ku mne alebo k susedovi.

Dnes sem. Budúci týždeň vedľa. Možno počas jedného večera navštívi dve prevádzky.

Dôležité je niečo iné:

Prišiel na handlovské námestie a zostal na ňom.

A práve na tomto poznaní sme postupne postavili spoluprácu troch konkurenčných prevádzok.

Z konkurentov sa stali partneri. A z partnerov priatelia.

Dnes dokážeme sedieť pri jednom stole v ktoromkoľvek z našich podnikov. Dokážeme spoločne plánovať, riešiť problémy a pomôcť si.

A medzi ľuďmi, ktorí by za iných okolností boli iba podnikateľskými konkurentmi, vznikli priateľstvá.

Zmenilo sa dokonca aj správanie našich zákazníkov. Mnohí už nejdú primárne „do jedného konkrétneho podniku“.

Idú na námestie.

Sadnú si tam, kde majú chuť, kde nájdu priateľov alebo kde sa im práve páči. Pôvodný efekt konkurencie sa do veľkej miery rozplynul.

Pretože sme zistili, že naším spoločným produktom nie je iba káva, pivo alebo stôl na terase.

Naším spoločným produktom je živé handlovské námestie.

Ak funguje námestie, profitujú z toho podnikatelia, obyvatelia, návštevníci a nakoniec samotné mesto.

Kultúra pritom nie je iba zábava

Keď dostaneme ľudí na námestie, nevytvárame iba pekný večer.

Človek si dá večeru. Kávu. Niečo si kúpi. Možno v Handlovej zostane dlhšie, než pôvodne plánoval.

Ak niekto príde cez deň na kúpalisko, večer nájde koncert na námestí a na ďalší deň môže vyraziť do krásnej prírody Vtáčnika, z niekoľkohodinovej návštevy Handlovej môže vzniknúť celý víkend.

A to už znamená ubytovanie, gastronómiu, obchody a služby.

Kultúra teda nie je iba výdavkom mesta. Ak ju dokážeme správne prepojiť s ostatnými vecami, môže byť súčasťou miestnej ekonomiky.

Keď som presvedčená, že niečo má zmysel, viem za tým ísť

Nie som človek, ktorý bude vždy ticho sedieť a prikyvovať.

Som temperamentná. Som priama a niekedy poviem veci možno otvorenejšie, než by ich povedal niekto iný. Ľudia, ktorí ma poznajú, vedia, že keď si myslím, že niečo nie je správne, dokážem to povedať nahlas.

A keď som naopak presvedčená, že niečo má pre Handlovú zmysel, viem za tým ísť tvrdo a nevzdať sa pri prvom probléme.

Neznamená to, že mám vždy pravdu. A už vôbec nie, že sa ostatní musia vždy prispôsobiť môjmu názoru.

Znamená to však, že ak mi ľudia dajú dôveru, nebudem poslankyňou, ktorá sa pri prvom odpore stiahne alebo radšej zostane ticho.

Priamosť môže niekedy skomplikovať rozhovor. Mlčanie však ešte nikdy nevyriešilo problém.

Prečo kandidujem

Posledné roky ma naučili, že v Handlovej máme množstvo šikovných a pracovitých ľudí. Majú nápady, skúsenosti a energiu. Niektorí sú ochotní investovať vlastný čas a vlastné peniaze, aby niečo vzniklo.

Mesto nemusí všetko robiť samo. Malo by však vedieť takýchto ľudí nájsť, spojiť a vytvoriť podmienky, aby dobré nápady nemuseli bojovať s mestom, ale mohli vznikať spolu s mestom.

Preto som sa rozhodla kandidovať v tíme Róberta Šuníka.

Nechcem byť v tíme preto, aby som so všetkým súhlasila. Róbert vie, aká som. Keď budem presvedčená, že nemá pravdu, poviem mu to rovnako otvorene ako komukoľvek inému.

Pre mňa SPOLU PRACUJEME neznamená spolu prikyvujeme.

Znamená to vedieť nájsť spoločný cieľ a pracovať na ňom aj napriek rozdielnym názorom.

Čo chcem priniesť do zastupiteľstva

Chcem, aby Handlová bola mestom, ktoré podporuje aktívnych ľudí namiesto toho, aby im komplikovalo cestu.

Mestom, ktoré dokáže prepájať podnikateľov, školy, športové kluby, kultúru, občianske združenia a samosprávu.

Mestom, ktoré chápe, že kultúra, cestovný ruch, podnikanie a kvalita života nie sú štyri oddelené kapitoly.

Sú to spojené nádoby.

Handlová má šikovných ľudí, podnikateľov, školy, šport, nádhernú prírodu a priestor pre nové projekty.

Potrebujeme ich dostať k jednému stolu.

Pretože presne to sme v malom urobili na námestí.

A fungovalo to.

SPOLU PRACUJEME.

Nie preto, že sme všetci rovnakí. Ale preto, že spoločný výsledok môže byť väčší než výsledok každého z nás samostatne.