Robert Šuník

Na veľké veci jeden človek nestačí

Robert Šuník je Handlovčan. V Handlovej vyrastal, celý život tu žije so svojou rodinou a už viac ako dve desaťročia je s mestom spojená aj veľká časť jeho práce.

Za tie roky stál pri projektoch za milióny eur, pri vzniku pracovných miest, rozvoji športu, vzdelávania aj komunitného života.

Keď však o nich rozpráva, nerád používa slovo „ja“.

Pretože teplofikáciu nepostavil jeden človek. Firmu nevybudoval jeden človek. Futbalové ihrisko nepostavil jeden človek. Festival neurobil jeden človek. A ani mesto nedokáže zmeniť jeden človek.

Za každým výsledkom boli ľudia.

Úlohou dobrého manažéra je podľa Roberta nájsť správnych ľudí, dať ich dokopy, vytvoriť im podmienky, rozdeliť zodpovednosť a potom spoločne dotiahnuť vec do konca.

Na tomto princípe staval celý svoj profesionálny život.

A na rovnakom princípe chce postaviť aj svoju prácu pre Handlovú.

---

Z Krkonôš k vlastnej firme

Robertov profesionálny príbeh sa nezačal vo veľkej kancelárii.

23. decembra 1995 dostal ponuku odísť do obce Strážné v Krkonošiach, kde začal pracovať ako správca lyžiarskych vlekov.

Práve tam sa zoznámil s Ivom Hutirom starším.

Z pracovného stretnutia postupne vzniklo priateľstvo a v lete 1997 prišla ponuka vrátiť sa na Slovensko a začať spolu podnikať.

V auguste 1997 vznikla spoločnosť HUTIRA Slovakia, s. r. o.

Robert mal 24 rokov.

Od vzniku spoločnosti bol jej spoločníkom, konateľom a riaditeľom. Firma pôvodne sídlila v Prievidzi a v oblasti plynárenstva zastupovala niekoľko zahraničných spoločností.

O šesť rokov neskôr prišla príležitosť, ktorá výrazne ovplyvnila nielen jeho ďalšiu profesionálnu cestu, ale aj samotnú Handlovú.

---

Mal 29 rokov. Pred ním bol projekt za približne 9 miliónov eur.

Handlová sa už dvakrát neúspešne pokúšala nájsť riešenie kompletnej rekonštrukcie svojho tepelného hospodárstva.

V roku 2003 mesto vyhlásilo súťaž tretíkrát.

Robert Šuník a HUTIRA Slovakia sa do nej zapojili a uspeli.

Úlohou bolo kompletne modernizovať tepelné hospodárstvo mesta – vymeniť tepelné zdroje, vybudovať nové rozvody a odstrániť staré nadzemné vedenia.

Hodnota investície predstavovala po prepočte približne 9 miliónov eur.

Robert mal v tom čase iba 29 rokov.

Nestačilo pritom vedieť, ako celý systém technicky postaviť. Taký veľký projekt bolo potrebné finančne a ekonomicky zabezpečiť.

Podarilo sa vytvoriť model, vďaka ktorému mesto nemuselo samo nájsť milióny eur potrebné na kompletnú rekonštrukciu.

---

116 dní

Na papieri môže vyzerať dobre takmer každý projekt.

Rozhodujúce však je, či sa ho podarí aj postaviť a dokončiť.

Rekonštrukcia handlovského tepelného hospodárstva bola zrealizovaná v priebehu 116 dní.

Projekt následne vzbudil pozornosť aj mimo Handlovej a spôsob jeho prípravy, financovania a realizácie bol prezentovaný na odborných workshopoch doma i v zahraničí.

Robert však tých 116 dní nepovažuje za úspech jedného človeka.

Bol to úspech tímu.

Projektantov, technikov, stavbárov, robotníkov, dodávateľov, pracovníkov mesta a množstva ďalších ľudí, ktorí museli v krátkom čase spolupracovať.

Robert bol človekom, ktorý tento tím pomáhal skladať a organizovať a ktorý spolu s ním niesol zodpovednosť za výsledok.

Práve schopnosť vytvoriť dobrý tím považuje dodnes za jednu z najdôležitejších vlastností manažéra.

---

Keď sa investuje v Handlovej, majú z toho mať úžitok Handlovčania

Už počas prípravy teplofikácie Robert presadzoval ďalšiu zásadu.

Ak sa v Handlovej realizuje investícia za milióny eur, nemá byť jej jediným výsledkom nové potrubie a technológia.

Čo najväčšia časť práce a peňazí má zostať doma.

Preto sa zaviazal, že pri realizácii dostanú v prvom rade príležitosť miestne firmy a miestni ľudia.

Na projekte pracovali firmy z regiónu aj ľudia priamo z Handlovej. Do výkopových prác sa zapojili aj handlovskí Rómovia.

Nebolo to gesto.

Bola to jednoduchá ekonomická logika.

Miestna firma dostane prácu. Zamestná miestnych ľudí. Ľudia zarobia peniaze a časť z nich minú opäť doma. Peniaze z veľkej investície tak neodídu celé preč z mesta, ale pomáhajú miestnej ekonomike.

Ak sa v Handlovej investuje, Handlová z toho musí mať čo najväčší úžitok.

Tento princíp chce Robert uplatňovať aj dnes.

---

Jedna investícia má pomôcť naštartovať ďalšiu

Teplofikácia zároveň ukázala niečo, čo sa neskôr stalo typické pre Robertov spôsob práce.

Projekt sa preňho nekončí tým, čo je napísané v zmluve.

Pri každej väčšej investícii sa snaží pozerať o krok ďalej.

Čo ďalšie sa dá urobiť?

Koho ďalšieho môžeme zapojiť?

Akú ďalšiu investíciu môžeme vyvolať?

Aké ďalšie pracovné miesta alebo služby môžu vzniknúť?

Pri teplofikácii sa tento spôsob uvažovania ukázal veľmi konkrétne.

---

Ďalších približne 1,2 milióna eur do plynovej siete

Rekonštrukcia tepelného hospodárstva bola založená na využití zemného plynu.

S tým súvisela ďalšia investícia plynárenského sektora vo výške približne 1,2 milióna eur do rozšírenia plynovej siete a prípojok v Handlovej.

Jedna veľká investícia tak pomohla vyvolať ďalšiu.

Ale nezostalo iba pri plyne.

---

Keď už je mesto rozkopané, prečo ho rozkopávať znova?

Počas výkopových prác vznikla možnosť využiť otvorené trasy aj na položenie optických káblov pre internet.

A využila sa.

Namiesto toho, aby sa tie isté ulice o niekoľko rokov znovu rozkopávali, jedna investícia vytvorila priestor aj pre ďalšiu infraštruktúru.

Pomohli sa tak vytvoriť podmienky pre rozsiahle pokrytie Handlovej kvalitným internetovým pripojením.

Je to možno malý detail z obrovského projektu.

Veľmi dobre však vystihuje Robertov spôsob uvažovania:

Keď už niečo robíme, rozmýšľajme, čo ďalšie tým môžeme vyriešiť.

---

Na niektoré veci sme si už zvykli tak, že sme zabudli, ako to bolo predtým

Výsledok teplofikácie sa nedá merať iba kilometrami potrubí, výkonom kotolní alebo miliónmi investovaných eur.

Pre bežného Handlovčana priniesla aj oveľa jednoduchšiu zmenu.

Pred rekonštrukciou bolo pravidlom, že počas letnej údržby zostala Handlová približne dva týždne bez dodávky teplej vody.

Ľudia vedeli, že toto obdobie príde.

Doma sa zohrievala voda a dvojtýždňová odstávka bola jednoducho bežnou súčasťou leta.

Dnes je situácia úplne iná.

Keď dodávka teplej vody vypadne na dva dni, ľudia to považujú za vážny problém.

A majú na to právo.

Zároveň to však ukazuje, ako veľmi sa zmenil štandard, ktorý dnes považujeme za samozrejmosť.

Na dva týždne bez teplej vody sme si kedysi museli zvyknúť. Dnes by sme ich považovali za nepredstaviteľné.

Dobrú infraštruktúru si totiž často všimneme až vtedy, keď prestane fungovať.

Aj toto je jeden z výsledkov modernizácie tepelného hospodárstva, na ktorý sa po viac ako dvadsiatich rokoch ľahko zabúda.

---

A čo cena tepla?

Teplofikácia nebola v Handlovej vždy vnímaná iba pozitívne.

Mnohí Handlovčania si ju dodnes spájajú predovšetkým s rastom ceny tepla.

Robert sa tejto otázke nechce vyhýbať.

Treba však oddeliť tri rôzne veci:

cenu rekonštrukcie, zdroj energie a následnú cenu dodávaného tepla.

Prechod z uhlia na zemný plyn nebol špecifikom ponuky HUTIRA Slovakia.

Všetky ponuky v súťaži boli postavené na využití zemného plynu, vrátane tej od HBP.

Jeho cenu následne určoval trh a práve vývoj ceny zemného plynu výrazne ovplyvňoval aj výslednú cenu tepla.

Samotnú cenu tepla neurčoval Robert Šuník ani HUTIRA Slovakia.

Cenu reguloval ÚRSO na základe podkladov predkladaných prevádzkovateľom tepelného hospodárstva.

Robert Šuník nikdy nebol riaditeľom spoločnosti KMET a o výslednej cene tepla nerozhodoval.

Napriek navyšovaniu nákladov o práce naviac, si tieto práce u mesta neuplatili, lebo by to nepriaznivo ovplyvnilo výslednú cenu tepla a dodržali rozpočet predložený do súťaže.

Za čo však spolu s HUTIRA Slovakia prevzal zodpovednosť, bola realizácia celej rekonštrukcie.

A tú aj dokončili.

---

KMET, HUTIRA a pracovné miesta, ktoré zostali v Handlovej

S teplofikáciou súvisel aj vznik spoločnosti KMET, ktorá sa stala prevádzkovateľom systému a zamestnávateľom v Handlovej.

V roku 2004 urobil Robert ďalšie rozhodnutie.

Presťahoval sídlo HUTIRA Slovakia z Prievidze do Handlovej.

Do mesta, v ktorom vyrastal, celý život žije a kde má svoju rodinu.

Ak mala firma ďalej rásť, chcel, aby časť výsledkov jej rastu zostávala doma.

Postupne tu vzniklo sídlo spoločnosti a spolu s ním športovo-relaxačný areál, reštaurácia, wellness a ubytovanie.

Spoločnosti HUTIRA a KMET zamestnávajú Handlovčanov už viac ako 20 rokov.

Ich zamestnanci tu žijú a platia dane a firmy počas svojho pôsobenia podporovali miestny šport, kultúru aj charitatívne aktivity.

Pre Roberta je práve toto definícia dobrej investície.

Dobrá investícia nekončí prestrihnutím pásky.

Je dobrá vtedy, keď jej výsledky zostávajú v meste ešte o desať či dvadsať rokov neskôr.

---

Nad budúcnosťou mesta premýšľal ešte v čase, keď bane fungovali

Keď v Handlovej vznikal športovo-relaxačný areál, reštaurácia, wellness a ubytovanie, handlovské bane stále fungovali.

Vtedy sa ešte nehovorilo o transformácii mesta po skončení baníctva tak ako dnes.

Napriek tomu už vznikali projekty, ktoré prinášali do Handlovej služby, šport, návštevníkov, ubytovanie a cestovný ruch.

Pre Roberta to bol prirodzený spôsob uvažovania.

Mesto nemá byť závislé iba od jedného odvetvia.

Čím viac rôznych dôvodov majú ľudia v Handlovej pracovať, podnikať, bývať alebo ju navštíviť, tým je mesto silnejšie.

Dnes, keď sa éra baníctva skončila, je táto myšlienka ešte dôležitejšia.

---

Plaváreň – projekt treba nielen začať, ale aj dokončiť

Handlovská plaváreň je dnes pre mnohých obyvateľov symbolom projektu, ktorý sa dlhodobo nedarí dokončiť.

Robert má s plavárňou aj inú skúsenosť.

HUTIRA Slovakia v minulosti realizovala rekonštrukciu tepelných zdrojov a rozvodov plavárne.

Svoju časť projektu dokončila a plaváreň následne fungovala a slúžila Handlovčanom.

Dnešný stav vznikol až pri oveľa neskoršej rekonštrukcii, s ktorou Robert Šuník ani HUTIRA Slovakia nemali nič spoločné.

Pre Roberta však plaváreň pripomína jednoduché pravidlo:

Nestačí projekt oznámiť. Nestačí ho začať. Treba ho dokončiť a odovzdať ľuďom.

---

V roku 2004 prišiel futbal

Robertovo pôsobenie v Handlovej sa postupne prestalo týkať iba podnikania.

V roku 2004 vstúpil do handlovského futbalu.

Klub bol v tom období zadlžený, výsledkovo sa mu nedarilo a potreboval nový impulz.

Robert však nezačal tým, čo je najviac vidieť.

Nezačal pri A-mužstve.

Začal pri deťoch.

Pomohol pri vzniku futbalových športových tried na ZŠ Školská – Juh.

Následne sa podieľal na vybudovaní futbalového ihriska s umelou trávou priamo v areáli školy.

Pomohol naň zabezpečiť dotáciu zo Slovenského futbalového zväzu a zároveň sa podieľal na jeho dofinancovaní.

Najlepším výsledkom však nie je fotografia z otvorenia ihriska.

Je ním to, že materiálno-technické zázemie, športové triedy a spolupráca školy s handlovským futbalom fungujú aj po viac ako dvadsiatich rokoch.

---

Futbal nie je iba výsledok v sobotu popoludní

Robert bol neskôr roky spojený s vedením handlovského futbalu a budovaním jeho mládežníckej základne.

Práve práca s deťmi a mládežou mala preňho vždy väčší význam než krátkodobý výsledok jedného mužstva.

Pretože dobrý športový klub nie je iba jedenásť hráčov na ihrisku.

Sú to deti, tréneri, rodičia, školy, ihriská, dobrovoľníci, partneri a ľudia, ktorí klub podporujú.

Znova tím.

Rovnaký princíp, na ktorom Robert staval aj v podnikaní.

---

Myšlienka strednej školy nevznikla pred voľbami

Práve skúsenosť so športovými triedami neskôr priviedla Roberta k oveľa väčšej myšlienke.

Vrátiť do Handlovej gymnaziálny charakter stredoškolského vzdelávania a prepojiť školu so športom.

Nie je to nápad, ktorý vznikol pred týmito voľbami.

Robert sa ho pokúsil presadiť už pred štyrmi rokmi.

Pripravil zámer vzniku súkromnej strednej školy v Handlovej a projekt sa mu podarilo presadiť na Ministerstve školstva SR.

Bolo potrebné pripraviť a predložiť učebné osnovy a zámer počítal s otvorením jednej triedy gymnaziálneho typu a jednej triedy so zameraním na šport a marketing.

Projekt sa dostal veľmi ďaleko.

Pre budúcu školu sa počítalo s budovou bývalej priemyslovky v Handlovej.

VÚC dokonca podpísalo nájomnú zmluvu, vďaka ktorej by mohla táto budova zostať zachovaná pre potreby školstva v našom meste.

Napriek tomu nakoniec neprišiel posledný potrebný schvaľovací podpis zo strany orgánov VÚC.

Školu sa preto nepodarilo otvoriť.

Robert túto skúsenosť nepovažuje za dôvod myšlienku zahodiť.

Nevzdal sa jej.

Už raz sa mu podarilo dostať projekt novej strednej školy od myšlienky cez učebné osnovy a ministerstvo až do štádia, keď sa riešila konkrétna budova.

Dnes sa k nemu chce vrátiť.

---

Tentoraz s mestom za chrbtom

Pred štyrmi rokmi presadzoval Robert projekt školy ako podnikateľ a súkromná osoba.

Ako primátor by bola jeho pozícia iná.

Pri rokovaniach by nereprezentoval iba súkromný zámer, ale mesto a jeho záujem zachovať a rozvíjať stredoškolské vzdelávanie v Handlovej.

Ani primátor samozrejme nemôže rozhodovať za ministerstvo alebo VÚC.

Môže však urobiť niečo veľmi dôležité.

Môže za projekt postaviť mesto, aktívne rokovať, hľadať partnerov a pomáhať odstraňovať prekážky.

Robert sa preto chce pokúsiť dokončiť to, čo sa pred štyrmi rokmi dokončiť nepodarilo.

---

Od detského basketbalu až po MBK Handlová

Dnes má táto myšlienka ešte konkrétnejšiu podobu.

Handlová má niečo, čo sa nedá kúpiť ani vybudovať za jedno volebné obdobie.

Basketbalovú tradíciu.

Máme detský basketbal, trénerov, športoviská, fanúšikov a máme MBK Handlová.

Potrebujeme však čo najlepšie prepojiť jednotlivé stupne.

Cieľom je vytvoriť prirodzenú cestu:

detský basketbal → stredná škola → mládežnícky basketbal → MBK Handlová

Talentované dieťa by nemalo byť v rozhodujúcom veku nútené odísť z Handlovej len preto, aby dokázalo spojiť kvalitné stredoškolské vzdelanie so športom.

Chceme vytvoriť podmienky, aby mohlo študovať v Handlovej, trénovať v Handlovej, športovo vyrastať v Handlovej a raz dostať príležitosť nastúpiť za Handlovú.

Chceme, aby si Handlová svojich hráčov nielen kupovala. Chceme ich opäť vychovávať.

A nejde iba o basketbal.

Ide o návrat kvalitného všeobecného vzdelávania do mesta a o vytvorenie priestoru aj pre ďalšie športy.

---

To, čo fungovalo pred dvadsiatimi rokmi, chce posunúť ďalej

Keď Robert vstúpil do handlovského futbalu, rozmýšľal odspodu:

dieťa → škola → šport → klub

Dnes chce tento princíp rozšíriť:

škola → šport → prax → práca → život v Handlovej

Škola preto nemá byť izolovaným projektom.

Športová škola využíva športoviská.

Plaváreň využívajú študenti aj verejnosť.

Miestne športové kluby získavajú mladých ľudí.

Firmy môžu študentom ponúkať prax a neskôr zamestnanie.

Ak sa podarí rozvíjať výcvikový areál, aj ten bude potrebovať ľudí, fyzickú prípravu, technické profesie a ďalšie služby.

Znovu sa vraciame k tomu istému princípu:

Jedna dobrá vec má pomáhať ďalšej.

Najväčším úspechom preto nebude nová škola ani nová športová hala.

Najväčším úspechom bude mladý človek, ktorý v Handlovej vyrastie, vyštuduje, nájde si tu svoje miesto a rozhodne sa tu zostať.

---

Festival na brehu

Robertov vzťah ku komunitnému životu sa neobmedzil iba na šport.

Niekoľko rokov stál aj za organizovaním Festivalu na brehu pri handlovskom rybníku.

Aj tu bola základná myšlienka jednoduchá.

Mesto potrebuje nielen prácu a infraštruktúru.

Potrebuje aj chvíle, keď sa ľudia stretnú, zabavia a zažijú niečo spoločne.

Festival na brehu prinášal do Handlovej hudbu, návštevníkov a spoločenský život.

Predovšetkým však vytváral miesto, kde sa stretávali Handlovčania.

Pre Roberta je aj kultúra súčasťou fungujúceho mesta.

Pretože mesto nie je iba súčet ciest, potrubí, budov a tabuliek v rozpočte.

Mesto tvoria predovšetkým ľudia a vzťahy medzi nimi.

---

Nikdy som veľké veci nerobil sám

Keď sa Robert obzrie za viac ako dvadsiatimi rokmi práce v Handlovej, nechce si výsledky privlastňovať.

Za teplofikáciou boli projektanti, technici, robotníci, miestne firmy a ďalší ľudia.

Za HUTIRA a KMET sú ich zamestnanci.

Za futbalom sú tréneri, učitelia, rodičia, hráči a dobrovoľníci.

Za školou boli ľudia, ktorí pripravovali celý projekt.

Za festivalom organizátori, partneri, účinkujúci a návštevníci.

Robert bol a chce zostať človekom, ktorý dokáže ľudí spojiť do tímu.

Dobrý líder podľa neho nemusí byť najlepší projektant, stavbár, ekonóm, tréner ani úradník.

Musí však vedieť nájsť schopných ľudí.

Musí im dôverovať.

Musí vedieť počúvať.

A keď príde problém, nesmie hľadať človeka, na ktorého ho zvalí.

Musí spolu s tímom hľadať riešenie.

Robert je na ľudí, s ktorými počas svojho života pracoval, hrdý.

A presne na tím chce staviť aj dnes.

---

Primátor nemôže byť odborníkom na všetko

Mesto je možno ešte komplikovanejšia organizácia než firma.

Primátor nemôže byť zároveň najlepším odborníkom na dopravu, školstvo, zdravotníctvo, sociálne služby, energetiku, šport, kultúru, investície aj európske fondy.

A nemal by sa na to ani hrať.

Jeho úlohou je dostať k jednému stolu ľudí, ktorí jednotlivým oblastiam rozumejú, dať im jasný cieľ a vytvoriť z nich tím.

Robert preto nechce viesť Handlovú ako projekt jedného človeka.

Chce ju viesť ako spoločnú prácu ľudí, ktorí majú skúsenosti, schopnosti, nápady a chuť niečo zmeniť.

---

Handlová dnes potrebuje ďalšiu veľkú zmenu

Baníctvo, ktoré celé generácie určovalo život a ekonomiku Handlovej, skončilo.

Minulosť nezmeníme.

Môžeme však rozhodnúť o tom, čo príde po nej.

Robert nechce postaviť budúcnosť Handlovej na jednom zázračnom projekte ani na zozname desiatok navzájom nesúvisiacich volebných sľubov.

Chce použiť princíp, ktorý sa mu osvedčil už pred viac ako dvadsiatimi rokmi:

Jedna dobrá investícia musí vytvoriť priestor pre ďalšiu.

Priemyselný park nemá znamenať iba nové haly.

Má priniesť firmy a pracovné miesta.

Nové pracovné miesta vytvoria dopyt po bývaní, obchodoch a službách.

Výcvikový areál môže priniesť do mesta ľudí, firmy a technológie. Tí budú potrebovať ubytovanie, stravovanie a ďalšie služby.

Školstvo sa musí prepájať s tým, akých ľudí budú miestni zamestnávatelia potrebovať.

Športová škola môže priviesť mladých ľudí.

Basketbal ich môže spojiť s mestom.

Fungujúca plaváreň, športoviská, kultúra a cestovný ruch zase rozhodujú o tom, či bude Handlová iba miestom, kde človek pracuje, alebo mestom, v ktorom chce aj žiť.

A pri každej väčšej investícii sa treba znovu pýtať:

Čo ďalšie môžeme urobiť súčasne?

Koho z Handlovej môžeme zapojiť?

Akú ďalšiu investíciu tým môžeme spustiť?

Koľko práce a peňazí dokážeme udržať doma?

---

Tak vzniklo SPOLU 🤝 PRACUJEME

Pre Roberta nie je SPOLU 🤝 PRACUJEME iba názov volebnej kampane.

Vystihuje spôsob práce, ktorému verí celý svoj profesionálny život.

Pretože na veľké veci jeden človek jednoducho nestačí.

Treba mať dobrý nápad.

Treba z neho urobiť reálny projekt.

Treba vedieť nájsť peniaze.

Treba dať dokopy správnych ľudí.

Treba im dôverovať.

Treba vedieť počúvať.

A potom treba spoločne pracovať dovtedy, kým nie je práca hotová.

Robert nechce Handlovčanom hovoriť, že všetko dokáže sám.

Práve naopak.

Chce dať dokopy tím ľudí, s ktorými to dokážeme spolu.

---

„Na veľké veci jeden človek nestačí. Treba dať dokopy dobrých ľudí a potom makať.“

Robert Šuník