Štefan Vanya

„Nech voľby dopadnú akokoľvek, 26. októbra ráno vstanem a idem do práce.“

Štefan Vanya nevníma kandidatúru do mestského zastupiteľstva ako cestu k funkcii, postaveniu alebo peniazom.

Hovorí o tom jednoducho a po svojom:

„Nech voľby dopadnú akokoľvek, 26. októbra ráno vstanem a idem do práce.“

Ak bude zvolený, pôjde do práce. Ak zvolený nebude, pôjde do práce rovnako.

Pretože presne tak žije celý svoj život.

Štefan je človek práce. Celý život si zarába vlastnými rukami a práve práca, rodina, zodpovednosť a schopnosť postarať sa o svojich blízkych sú hodnoty, na ktorých stojí.

Do komunálnej politiky preto nejde s predstavou, že sa jeho život po voľbách zmení. Nehľadá nové zamestnanie ani spôsob, ako si prostredníctvom politiky finančne prilepšiť.

Chce dostať možnosť zastupovať ľudí.

Pravá ruka občanov

Štefan svoju predstavu práce poslanca opisuje veľmi jednoducho.

Chce byť pravou rukou občanov mesta.

Počúvať ich. Rozprávať sa s nimi. Vedieť, čo ich trápi, a problémy, s ktorými sa stretávajú v každodennom živote, prinášať tam, kde sa o nich dá reálne rozhodovať – do mestského zastupiteľstva.

Poslanec podľa neho nemá byť človekom, ktorého občan vidí pred voľbami a potom ďalšie štyri roky iba na fotografii zo zastupiteľstva.

Má byť dostupný ľuďom, ktorí mu dali svoju dôveru.

„Chcem počúvať občanov mesta a ich problémy riešiť na zastupiteľstve.“

Nie všetko sa dá vyriešiť okamžite. Nie na všetko má poslanec právomoc a nie na všetko existuje jednoduchá odpoveď.

Ale každý problém sa dá vypočuť, pomenovať a človeku sa dá povedať pravda o tom, čo sa s ním dá alebo nedá urobiť.

Aj takto si Štefan predstavuje obyčajnú slušnosť voči ľuďom.

„Ja budem slúžiť občanom. Nie oni mne.“

Táto veta asi najlepšie vystihuje dôvod, prečo sa rozhodol kandidovať.

„Ja budem slúžiť občanom. Nie oni mne.“

Pre Štefana nie je poslanecký mandát odmenou. Je záväzkom voči ľuďom, ktorí mu dajú svoj hlas.

Nechce, aby sa občan musel niekomu prosiť o pozornosť iba preto, že sa po voľbách dostal do funkcie. Podľa neho to má fungovať presne opačne.

Poslanec dostal dôveru od občanov, a preto má byť on k dispozícii im.

Odmenu poslanca nechce

Svoj postoj k politike chce Štefan ukázať aj veľmi konkrétnym spôsobom.

V prípade zvolenia sa chce vzdať finančnej odmeny poslanca v prospech mesta.

Nie preto, aby z toho robil veľké gesto, ale preto, že svoju kandidatúru od začiatku nevníma ako možnosť zárobku.

Hovorí to opäť svojimi slovami:

„Celý život si zarábam rukami a moje ruky živia moju rodinu. A tak to aj ostane.“

Práca poslanca má byť podľa neho službou mestu a ľuďom, nie ďalším zdrojom príjmu.

Človek, ktorý zostane tým, kým je

Štefan sa kvôli kandidatúre nechce meniť na politika.

Nechce hovoriť inak, obliekať svoje názory do naučených fráz ani sľubovať ľuďom veci len preto, že dobre znejú pred voľbami.

Je priamy. Niekedy možno až príliš. Má vlastný názor a keď niečo povie, stojí si za tým.

Rovnako ako doteraz chce zostať človekom, na ktorého sa dá obrátiť, keď treba pomôcť, a na ktorého slovo sa dá spoľahnúť.

Voľby pre neho nemajú byť začiatkom nového života.

Majú byť iba možnosťou pridať k tomu súčasnému ďalšiu zodpovednosť – zastupovať ľudí svojho mesta.

Preto svoju kandidatúru dokáže zhrnúť možno lepšie než akýmkoľvek volebným sloganom:

„Nech to dopadne akokoľvek, 26. októbra ráno vstanem a idem do práce. Celý život si zarábam rukami a tak to aj ostane. Ak mi ľudia dajú dôveru, budem slúžiť im. Nie oni mne.“